Skip directly to content

Rozhovor s MUDr. Branislavom Budkem, generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Slovensko

O budúcnosti liečby a o tom, ako zlepšiť prístup k inováciám v slovenskom zdravotníctve, hovorí MUDr. Branislav Budke, generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer na Slovensku.

V ktorých oblastiach vnímate najväčší prienik inovácií?

V onkológii došlo k najväčšiemu prelomu v inováciách v rokoch 2016 – 2018. Len za tieto dva roky bolo v Európe registrovaných až 24 nových liekov. Celkovo registrovala od roku 2011 Európska medicínska agentúra (EMA) až 93 nových, inovatívnych liekov na onkologické ochorenia. Vývoj napreduje míľovými krokmi aj ďalej. Len vo Pfizeri máme okolo 40 rôznych typov klinického výskumu na onkologické ochorenia. Očakávame novú liečbu v oblasti karcinómu prostaty, hrubého čreva, prsníka, pľúc, obličiek, ale aj rôznych typov rakoviny krvi. Rovnako prelomová je aj oblasť zriedkavých ochorení. Tam je výskum a vývoj nových liekov oveľa zložitejší, ale aj v tejto oblasti máme teraz 14 výskumných projektov na vážne ochorenia, ako sú napríklad hemofília, polyneuropatia alebo svalová dystrofia. Tieto ochorenia sa často odhalia už v detskom veku a nová liečba predstavuje pre ľudí často jedinú nádej.

V tejto súvislosti sa začína čoraz viac spomínať aj génová terapia. Aký je váš pohľad?

O génovej terapii budeme ešte veľa počuť, keďže sa práve na tento typ liečby zameriava veľa výskumného úsilia. Vo Pfizeri sa bližšie venujeme výskumu liečby génovou terapiou takých typov ochorení, v ktorých sa dá nahradiť jeden špecifický gén. Ide práve o ochorenia ako hemofília, Duchennova svalová dystrofia, ale v predklinických štádiách výskumu sa tiež pozeráme na potenciálnu liečbu metabolických zriedkavých ochorení ako Wilsonova choroba alebo neurologických ochorení, ako napríklad amyotrofická laterálna skleróza (ALS).

Dostanú sa tieto lieky aj na Slovensko?

Problémom Slovenska je, že z tých spomínaných 93 onkologických liekov registrovaných EMA od roku 2011 je štandardne hradených z verejného zdravotného poistenia iba 31. Teda až 66 % moderných onkologických liekov nie je bežne dostupných pre slovenských pacientov. Náš systém tak zlyháva v schopnosti poskytnúť pacientom adekvátnu liečbu. Aj keď sú tieto lieky súčasťou odborných odporúčaní a štandardov, na Slovensku často nie sú vôbec dostupné. Napríklad, pacienti s rakovinou hrubého čreva majú na Slovensku dostupný len jeden z najnovších liekov. V troch diagnózach – mnohopočetný myelóm, karcinóm pľúc a karcinóm prsníka, majú štandardne dostupné len dva lieky. To je výrazne menej ako v Česku, kde je napríklad v oblasti karcinómu prsníka dostupných až 6 liekov a rovnako aj pre karcinóm pľúc. Slovensko je tiež špecifické tým, že tieto lieky sú často hradené len pre užšie skupiny pacientov, prípadne je hradená liečba obmedzená do určitých línií. V Česku je ich použitie podstatne širšie alebo úplne identické s registrovaným rozsahom indikácií. Podobná situácia je aj v prípade zriedkavých ochorení.

Čo to znamená pre potenciálny vstup nových liekov na slovenský trh?

Na rovinu: Slovensko už vôbec nie je pripravené na inovácie, ktoré prichádzajú. Ako jediná z okolitých krajín máme platných súbežne až 10 rôznych typov regulácií v liekovej politike. Chýba nám flexibilita a pružnosť systému, ktorý by vedel pohotovejšie reagovať na prichádzajúce inovácie. Prínos inovatívnych liečebných technológií a terapií by sa mal posudzovať na základe jasne určených medicínskych a sociálno-ekonomických kritérií. Nákladová efektívnosť novej technológie by nemala byť výlučným a povinným kritériom, ktoré rozhodne, či bude mať slovenský pacient dostupnú inováciu. A oblasti, ako napríklad zriedkavé ochorenia alebo onkologické ochorenia, by mali mať špecifický prístup pri posudzovaní prínosu pre pacientov.

Čo by ešte mohlo pomôcť?

Som presvedčený, že fungujúci systém rokovaní medzi výrobcami a štátom by viedol k dostupnejším inovatívnym liekom a nižším doplatkom. Štát musí podľa zákona zabezpečiť všetkým občanom univerzálne dostupnú zdravotnú starostlivosť. Rozhoduje preto, ktoré lieky zaradí do systému úhrad. Rovnako by preto malo byť na rozhodnutí štátu, za akých podmienok uzavrie dohody o vstupe liekov na trh. Štát by mal tiež zjednodušiť spôsob, ako sa výrobcovia môžu podieľať na kompenzácii doplatkov za lieky. Je tiež dôležité, aby sa posilnila transparentnosť v rozhodovaní o nových liekoch a inováciách. Rozhodnutia by mali byť jasne zdôvodnené. Zloženie komisie by tiež malo viac odzrkadľovať medicínske posudzovanie prínosov liečby a pacienti by mali dostať priestor na vypočutie, aby mohli priblížiť dosahy ochorenia. Kombinácia týchto opatrení zlepší dostupnosť liečby pre pacientov.

Ak hovoríme o dostupnosti liečby, veľa ľudí sa sťažuje, že sa nevie dostať k liekom v lekárňach. Čím to je?

Je pravda, že nielen na Slovensku, ale aj na iných trhoch vypadávajú aj dlho zavedené lieky. Jednou z príčin môže byť nízka cena liekov, keďže podľa našich zákonov cena liekov na Slovensku nesmie byť vyššia ako priemer troch najnižších cien v Európe. To motivuje distribútorov k väčšiemu, často nelegálnemu vývozu liekov do krajín, kde môžu tieto lieky predať za oveľa vyššiu cenu. Ďalší dôvod spočíva v nastavení zákona, ktorý sa začal zneužívať. Zákon umožňuje výrobcom stiahnuť liek zo systému úhrad z verejného poistenia, ak majú podozrenie, že bude tento liek na trhu nedostupný. Môže sa tak stať napríklad z dôvodu výpadkov vo výrobe. Ak by tak výrobca nespravil a liek by naozaj nebol na trhu dostupný, hrozila by mu totiž vysoká pokuta. Tento systém vyraďovania liekov z úhrady by sa mal upraviť tak, aby bol v praxi využívaný v súlade s jeho pôvodným zámerom a neohrozil reálnu dostupnosť liekov.

Roku 2020 dominujú parlamentné voľby. Veríte, že sa problémy, ktoré spomínate, vyriešia?

Dlhé roky p ôsobenia v priemysle ma naučili byť pripraveným na rôzne situácie. Bol by som veľmi rád, ak by sa kultúra slušného a odborného dialógu medzi priemyslom a štátom stala prirodzenou súčasťou komunikácie. Slušnosť, rešpekt, transparentnosť a odbornosť ponúkam aj ako predseda Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) novej vláde. Verím, že prostredníctvom zmysluplnej spolupráce sa nám podarí meniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu.

 

Zdroj rozhovoru: Lídri farmácie, marec 2020

PP-PFE-SVK-0038