Nezabudnuteľné antibiotikum

(Bratislava, 21. september 2010) S nastupujúcou jesennou sezónou prichádza obdobie, kedy sme viac ako v iných ročných obdobiach vystavení rizikám respiračných, či iných ochorení. Nie je preto výnimkou ani hanbou, keď sme chtiac–nechtiac nútení navštíviť svojho lekára alebo pediatra svojich detí s prosbou o pomoc. Riešenie sa nám pritom zdá také jednoduché – antibiotiká. Každý z nás ich pozná a väčšina z nás ich už užívala. Predtým, než po nich siahneme, by sme však mali vedieť niekoľko dôležitých faktov.

Boj proti baktériám zvádzalo ľudstvo od svojho počiatku. Objav antibiotík je teda právom považovaný za revolúciu v medicíne, za ktorú si ich vynálezca Alexander Fleming vyslúžil v roku 1945 Nobelovu cenu. Keby si nebol všimol pleseň v Petriho miskách, zrejme by sme si na prvé antibiotikum ešte chvíľu počkali. Prínos objavu antibiotík je nespochybniteľný – umožnili liečbu mnohých ochorení, ktoré boli do tých čias považované za smrteľné a v mnohých prípadoch významným podielom prispeli k zlepšeniu kvality života pacientov. Antibiotiká sa postupne stali najčastejšie používanými liekmi vo všetkých odvetviach medicíny.

Nedodržiavanie predpísaného dávkovania, či nadmerné užívanie antibiotík však môžu byť príčinou vzniku nových typov baktérií odolných voči antibiotickej liečbe. Napriek všeobecnej popularite antibiotík je preto potrebné ich užívanie skonzultovať s odborníkom a pri ich užívaní až do konca terapie dodržiavať predpísanú liečbu.

Od svojho objavenia prechádzajú antibiotiká neustálym vývojom a v súčasnosti existuje množstvo antibiotík, ktoré sú určené na liečbu rôznych druhov bakteriálnych infekcií. Dnešné antibiotiká sú málo toxické, dobre tolerované, s minimálnymi vedľajšími účinkami, pričom zohľadňujú aj požiadavky dnešnej „rýchlej doby“ – vysokú účinnosť, rýchly nástup účinku a pohodlie pacienta pri ich užívaní.

Na trh prichádzajú nové liekové formy s vylepšenou konzistenciou, chuťou, či frekvenciou užívania. Veľké, ťažko prehĺtateľné tablety so 6-hodinovou, či 8-hodinovou frekvenciou užívania sa postupne stali minulosťou. Ich miesto postupne nahrádzajú ľahko prehĺtateľné tablety alebo sirupové formy s 12-, či 24-hodinovou frekvenciou užívania. Prelomom v antibiotickej liečbe je vysoko účinný sirup s predĺženým uvoľňovaním, ktorý sa v rámci liečby užije iba jeden-jediný raz, pričom nahrádza 7 až 10 dňovú antibiotickú liečbu.

Všetky tieto vylepšenia antibiotických liekov nie sú samoúčelné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ich cieľom je minimalizovať, či zabrániť vzniku rezistencie baktérií, ktorej častou príčinou je nedodržiavanie liečby predpísanej lekárom. Podľa štúdií realizovaných medzi pacientmi užívajúcimi antibiotiká, je totiž takmer tretina (viac ako 28 %) tých, ktorí predčasne ukončili liečbu. Častým dôvodom predčasného ukončenia antibiotickej liečby býva pocit zlepšenia zdravotného stavu

po prvých dňoch liečby. Prieskum tiež ukázal, že viac ako štvrtina respondentov (25,4 %) neužila viac ako 1 dávku antibiotika a 16,5 % pacientov neužilo liečbu viac ako 1 deň. Najčastejšími dôvodmi vynechania liečby býva konflikt s bežnými každodennými činnosťami, prácou, či školou.

Jeden z dávnejších prieskumov medzi pacientmi užívajúcimi antibiotiká preukázal, že dodržiavanie liečby bolo o to nižšie, o čo dlhšia bola predpísaná liečba. Kým pri 3-dňovej antibiotickej liečbe dodržiavalo odporúčania lekára 44 % pacientov, pri 9-dňovej liečbe to už bolo len 18 % pacientov.

„Vynechanie jednotlivých dávok, resp. predčasné ukončenie antibiotickej liečby môže mať za následok zníženie účinnosti antibiotickej liečby a zvýšenie rizika vzniku bakteriálnej rezistencie s nemožnosťou liečiť pacienta v budúcnosti - či už týmito alebo inými antibiotikami“, hovorí prof. MUDr. Vladimír Krčméry z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave.

„Ideálnou z tohto pohľadu sa javí možnosť jednorazového podania antibiotika, pri ktorom nemôže dôjsť k žiadnemu porušeniu liečebného cyklu. Aj v tomto prípade však treba počítať s nástupom účinku v priebehu 3 až 4 dní a dodržiavaním terapeutického režimu stanoveného lekárom“, dopĺňa prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. z Lekárskej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Graf: Priznané druhy nedodržiavania antibiotickej liečby (globálny prieskum z roku 2007 na reprezentatívnej vzorke pacientov, n = 912)

Zdroj: Pechére JC et al. Non-compliance with antibiotic therapy for acute community infections: a global survey. Int J Antimicrob Agents 2007; 29: 245-253.

Príloha k tlačovej správe: Nezabudnuteľné antibiotikum

Mýty a pravdy o antibiotikách

Ochorenia spôsobené mikroorganizmami boli po stáročia pre ľudstvo smrteľné. Situácia sa zmenila
až v 30-tych rokoch minulého storočia, kedy Alexander Fleming zistil, že preparáty na báze sulfanilamidu, dokážu zastaviť rast baktérií. Tento objav spôsobil revolúciu v medicíne - lekári
po prvýkrát dostali možnosť efektívne liečiť infekčné ochorenia.

Antibiotiká sa postupne začali používať na stále širšie spektrum ochorení. Ich masové, a často nesprávne, využívanie je dôvodom viacerých negatívnych komplikácií, ako je rezistencia baktérií, alergie, či disbakterióza (narušená mikroflóra čriev). To je aj dôvodom vzniku rôznych mýtov, predsudkov a protichodných názorov na ich používanie.

Kým jedna skupina je zásadne proti používaniu antibiotík, tá druhá je naopak naklonená k ich použitiu už pri prvých príznakoch ľahkej nádchy či iného ochorenia, a to často aj bez konzultácie s lekárom. Pre obe tieto skupiny platí tak, ako aj v prípade iných liekov nasledovné: na to, aby mala antibiotická liečba želaný účinok, musí byť použitie antibiotík indikované lekárom na základe vyšetrenia a antibiotiká musia byť užívané v súlade s odporúčaniami lekára.

Mýtus: Antibiotiká liečia nádchu aj chrípku

Tento mýtus je veľmi rozšírený, ale pravda je taká, že uvedené ochorenia sú spôsobené vírusmi,
na ktoré antibiotiká nezaberajú. Vírusové infekcie majú široké zastúpenie medzi respiračnými ochoreniami, ale spôsobujú aj ochorenia, ako osýpky, očné infekcie, infekčná mononukleóza, žltačka a pod. V týchto prípadoch sa antibiotiká predpisujú iba v prípade bakteriálnych komplikácií ochorenia, ktoré často vznikajú v dôsledku oslabeného imunitného systému človeka.

Mýtus: Antibiotiká sú škodlivé

V poslednom období sa objavujú názory, že antibiotiká sú škodlivé pre ľudský organizmus a treba sa im za každú cenu vyhýbať. Pravda je však taká, že bez antibiotík sa v mnohých prípadoch nezaobídeme. Je to tak napríklad pri akútnych infekčných ochoreniach, ako je angína, zápal pľúc, zápal močových ciest, zápal stredného ucha, a i. Bez použitia antibiotík v mnohých prípadoch riskujeme vážne komplikácie ochorení. Obyčajná angína, ktorá nie je liečená antibiotikami, môže spôsobiť vážne poškodenia srdca, obličiek, či vznik chronických ochorení, ktoré výrazne znižujú kvalitu života pacienta.
Napriek tomu, že antibiotiká môžu mať určité vedľajšie účinky, existujú prípravky, ktorých užívanie spolu s antibiotikami výrazne znižuje nežiaduce účinky, ako alergia alebo disbakterióza.

Mýtus: Ak mi antibiotikum zabralo, môžem ho použiť aj na iné ochorenia

Mnohé ochorenia majú podobný priebeh, ale ich príčina môže byť iná. V mnohých prípadoch môžu byť príčinou ochorenia vírusy, ktoré na antibiotiká nereagujú. Treba tiež brať do úvahy rôzny prah citlivosti jednotlivých baktérií k antibiotikám. V prípade opakovaného užívania antibiotika sa môže stať, že baktérie si k danému antibiotiku vytvoria ochranu a stanú sa voči nemu odolné. Je preto možné, že to isté antibiotikum nemusí byť účinné pri ochoreniach, ktoré majú rovnaký priebeh.

Mýtus: Antibiotikum sa dá zohnať aj bez lekárskeho predpisu

Mnohí z nás sa niekedy pohrávali s myšlienkou, ako sa dostať k antibiotiku bez potreby návštevy lekára a lekárskeho predpisu. Samoliečba antibiotikami je veľkou chybou, ktorá okrem toho,
že neprinesie požadovaný liečebný výsledok, môže spôsobiť aj zbytočné zaťaženie organizmu, rezistenciu baktérií, a teda aj sťaženie liečby tohto, či budúcich ochorení.

Mýtus: Ak sa začnem cítiť lepšie, môžem antibiotiká prestať užívať

Jednou z najčastejších chýb pri užívaní antibiotík je predčasné zastavenie liečby pri zlepšení stavu pacienta, kedy v dôsledku subjektívneho pocitu zdravia prestávame na liečbu myslieť. Stáva sa,
že pacienti prerušia liečbu úplne alebo proste zabudnú užiť pravidelnú dávku svojho antibiotika a rozhodnú sa, že už nemá význam pokračovať.
Neriskujte! Podstatou antibiotickej liečby je udržať určitú koncentráciu antibiotického prípravku v krvi počas dostatočne dlhého obdobia, aby mohli zničiť choroboplodné baktérie. Pokiaľ sa táto koncentrácia neudrží, baktérie sa opätovne začínajú množiť a choroba sa nám môže vrátiť. V takomto prípade nám však už antibiotiká nemusia zabrať.
Preto, ak ste zabudli na svoju pravidelnú dávku antibiotík, užite ju hneď, keď si na to spomeniete. Ďalšiu dávku už užite podľa pôvodného plánu. Svoju liečbu vždy ukončite v súlade s odporúčaniami lekára.

Mýtus: Bez antibiotika tú nádchu nevyliečim

Nádcha je v podstate vírusové ochorenie, na ktoré antibiotiká nezaberajú. Netlačte preto na svojho lekára, aby vám predpísal antibiotiká v záujme čo najrýchlejšieho vyzdravenia a nástupu do práce,
či do školy.
Antibiotiká prichádzajú do úvahy v prípade, že sa po 3-4 dňoch stav pacienta nezlepší, prípadne sa naopak zhorší. Príčinou môže byť, že z dôvodu vyčerpania organizmu v dôsledku vírusovej infekcie vzniknú bakteriálne komplikácie ochorenia. Predpisovať antibiotikum preventívne, aby sa predišlo komplikáciám, je opodstatnené len v prípade ťažkých chronických ochorení. Vo všetkých ostatných prípadoch má imunitný systém dostatočne silné obranné mechanizmy na to, aby infekciu zvládol sám. Predpisovať antibiotikum len pre pokoj rodičov alebo pacienta nie je pre zdravie pacienta prospešné.

Mýtus: Antibiotiká podporujú imunitný systém

Existujú dva základné druhy antibiotík – baktericídne, ktoré ničia baktérie a baktériostatické, ktoré zabraňujú množeniu baktérií. Antibiotiká tak rôznymi mechanizmami pomáhajú imunitnému systému vysporiadať sa s infekciou. Antibiotiká však imunitný systém nepodporujú.
Je známe, že významným faktorom imunitného systému je normálna črevná mikroflóra, ktorú antibiotiká porušujú. Preto sa odporúča spolu s antibiotikami užívať aj probiotiká, ktoré majú
za úlohu obnovovať črevnú mikroflóru. Pri viac ako 5-dňovej antibiotickej liečbe sa odporúča užívať
aj vitamíny.

Mýtus: Antibiotiká treba užívať každých šesť hodín

Existuje niekoľko druhov antibiotík – či už čo sa týka liekovej formy (tablety, sirupy a pod.)
alebo časových intervalov užívania. Prelomom v liečbe je antibiotikum, ktoré sa užije iba jeden-jediný raz, pričom nahrádza 7 až 10 dňovú antibiotickú liečbu.

Mýtus: Antibiotiká sa zásadne užívajú po jedle, aby neškodili žalúdku

Nie je to celkom pravda. Existujú totiž antibiotiká, ktoré je potrebné užiť nalačno. V opačnom prípade majú tendenciu viazať sa na jedlo a vylučujú sa z organizmu nevyužité. Iné antibiotiká je vhodné užívať počas jedla, keďže vtedy pôsobia najefektívnejšie. Pri niektorých antibiotikách je zase potrebné vylúčiť zo stravy mliečne výrobky.
Aby sme predišli nesprávnemu užívaniu antibiotík a zabezpečili efektívnu liečbu pre seba alebo svoje dieťa je potrebné vždy si prečítať príbalovú informáciu o lieku, v ktorej výrobca presne uvádza,
ako treba liek správne užívať.

Mýtus: Antibiotiká strácajú svoje opodstatnenie, keďže vznikajú nové druhy baktérií, ktoré sú rezistentné voči všetkým druhom antibiotík

Iste mnohí z nás zachytili v poslednom období v médiách znepokojivé správy o novoobjavenej baktérii odolnej voči všetkým antibiotikám. Pravdou je, že tak ako ide dopredu veda, spolu s ňou sa vyvíjajú aj baktérie, ktoré majú relatívne rýchlu schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam a v záujme svojho prežitia sú schopné meniť svoj genetický kód a stavbu molekúl, čím si získavajú odolnosť voči aktuálnej liečbe.
Na trhu však existuje antibiotikum, ktorého účinnosť je založená na iných mechanizmoch, ako to bolo pri antibiotikách staršej generácie. Je preto odolný voči všetkým doteraz známym mechanizmom rezistencie baktérií a nereaguje na enzýmy, ktoré tieto nové baktérie produkujú za účelom odstavenia účinku antibiotika.