Základné informácie

Migréna je rozšírené ochorenie - vyskytuje sa v každom veku a viac u žien, hlavne vo veku hormonálnej aktivity. Intenzita záchvatov bolesti je rôzna. Často začína v detstve, a nie je zriedkavý aj rodinný výskyt. Príčina bolestí nie je dodnes celkom známa. Bolesti vznikajú v stene ciev hlavy (najčastejšie) ale aj mimo hlavy. Mechanizmus spustenia záchvatu sa predpokladá vplyvom zvláštnych látok - tzv. neuromediátorov a kinínov, ktoré vznikajú v nervovom tkanive - v centrálnom nervovom systéme, pôsobia na stenu ciev, ktoré sa rozšíria, opuchnú, pulzujú a tieto látky vyvolávajú aj zmeny v samotnej mozgovej kôre, ktoré sa prejavia často pred samotným záchvatom vo forme zábleskov, odpadnutia, poruchy reči, chôdze, čuchovými alebo zrakovými halucináciami - tzv. aura. Často je vypuklejšia a pulzuje cieva na spánkoch postihnutej strany. Jej stlačením sa bolesť môže zmenšiť. Strany sa zvyčajne striedajú. Častejšie býva však migréna bez aury - prejaví sa však zmenou nálady, podráždenosti. Vtedy žiadne už popísané nervové príznaky nie sú.

Migréna musí byť diagnostikovaná neurológom, ktorý vylúči iné príčina bolestí hlavy - zvlášť, ak sa stav vyskytuje vždy na jednej strane hlavy a zhoršuje sa hlavne komplikáciami očí. Tiež je treba vylúčiť príčinu bolestí hlavy z krčnej časti chrbtice.

Definícia

Pre typickú migrénu je charakteristická jednostranná, pulzujúca bolesť hlavy, často sprevádzaná pocitom na zvracanie, niekedy so zvracaním; časté sú problémy so zrakom a môže sa objaviť aj brnenie alebo necitlivosť tváre. Neliečený záchvat väčšinou trvá od 4 do 72 hodín. Niekedy sa bolesť rozširuje do celej hlavy a zhoršuje sa fyzickou aktivitou. Zvýšená citlivosť na svetlo a hluk je bežná, pacient sa môže cítiť chorý a byť bledý. Po záchvate býva obyčajne prítomná takzvaná postdromálna fáza, kedy sa pacient chvíľu cíti vyčerpaný a zmätený.

Hoci migréna je pojem, ktorý sa používa pri bolestiach hlavy cievneho charakteru, množstvo dôkazov naznačuje, že migréna je predovšetkým zdedená porucha, charakterizovaná rôznymi stupňami striedajúcej sa bolesti hlavy cievneho charakteru, ďalej fotofóbiami, poruchami spánku a depresiou.

Bolesti hlavy môžu slúžiť ako varovanie: nie všetky silné bolesti hlavy sú spôsobené migrénou; môžu byť varovným znakom vážnejších ochorení. Bolesti hlavy, ktorým je treba venovať pozornosť, zahŕňajú nasledovné:

• Bolesti hlavy spojené s inými neurologickými znakmi alebo symptómami (napr.: dvojité videnie, strata vnemu, slabosť, strata kontroly pohybov), alebo tie, ktoré prišli nečakane prudko.
• Pretrvávajúce bolesti hlavy (predovšetkým ak trvajú viac ako 72 hodín), ktoré sa prvý krát objavia vo veku nad 55 rokov, alebo ktoré sa objavia po úraze hlavy alebo výraznejšej traume.
• Bolesti hlavy, ktoré sú spájané so stuhnutím krku alebo horúčkou.
• Bolesti hlavy, ktoré sa objavujú aj bez jasnej rodinnej histórie, týkajúcej sa migrény.

Existujú správy, že migrénové bolesti hlavy postihujú viac ženy ako mužov. Približne 75 % všetkých ľudí, trpiacich migrénou, tvoria ženy. Rozšírenie migrény je vyššie u dospievajúcich dievčat ako u chlapcov rovnakého veku.